Na prvý pohľad je to len ďalší výhodný nákup na predmestí Miami. Za lacným predajom nábytku sa ukrýva príbeh rodiny, ktorá tu žila osemnásť rokov – a teraz odchádza, pretože stratila ochranný štatút. Nie do Venezuely, kam by sa bála vrátiť, ale do Panamy, kde ešte zostal kúsok bezpečia.

Takéto rýchle sťahovanie, výpredaje majetku, rozlúčky v tichosti a v strese – to je dnes bežná scéna v mnohých častiach Spojených štátov. Najmä v štátoch ako Florida, kde žijú milióny Latinoameričanov, Trumpova návratová politika dramaticky mení životy.

Podľa CNN bolo v tomto roku zadržaných 185-tisíc osôb bez dokumentov. Len štvrtina z nich však bola odsúdená za trestný čin. A skutočne nebezpečných zločincov – tých, čo spáchali vraždu, znásilnenie či lúpež – bolo len desať percent. Zvyšok sú ľudia, ktorí porušili len imigračné pravidlá alebo spáchali dopravný priestupok.

ICE, imigračná polícia, dnes robí razie v reštauráciách, na stavbách aj na parkoviskách pred obchodmi. Zatýka sa dokonca aj v kostoloch – miesta, ktoré počas Bidenovej administratívy zostávali tabu. Pod Trumpom však padli zábrany. Úrady sú pod tlakom Bieleho domu zvyšovať čísla. ICE je pritom už miliardu dolárov nad rozpočtom, agenti pracujú bez prestávky.

Rodiny balia kufre

Medzi komunitami sa šíri strach. Rodiny, ktoré tu žili roky, majú deti v amerických školách, platia dane, vedú firmy, zrazu musia odísť. Dobrovoľne, kým si môžu zbaliť kufre sami. Alebo nedobrovoľne – v putách.

Republikáni z poľnohospodárskych štátov ako Kalifornia či Florida žiadajú, aby sa zameriavalo na kriminálnikov, nie na ľudí, ktorí v krajine dlhodobo žijú, pracujú a neporušili zákony. Predseda Poľnohospodárskeho výboru Kongresu John Thompson nazval razie na farmách jednoducho „zlé“. Spoluzakladateľka hnutia Latinas for Trump, senátorka Ileana Garcia, označila vládne akcie za „neakceptovateľné a neľudské“.

Teatrálne represie

D. Trump otvorene sľubuje tritisíc deportácií denne. V prepočte štyri milióny za celé funkčné obdobie. Z krajiny odchádzajú aj ľudia, ktorí prišli legálne, no po vypršaní víz zostali. Alebo tí, ktorým administratíva zrušila dočasnú ochranu. Po rokoch zrazu nemajú kam ísť. Ich deti sú Američania – narodení tu, vychovaní tu, bez pamäte na „domovinu“. A predsa im dnes hrozí deportácia.

V susedských skupinách sa predáva nábytok a technika. Domy, ktoré sa kedysi predávali za týždeň, sú na trhu celé mesiace. V štvrti, kde sa inak kupovalo po známosti a cez odporúčania, visí na bránkach čoraz viac nápisov „na predaj“. Nie preto, že by ľudia chceli odísť. Ale preto, že musia.

Niekedy ide o najbanálnejšie práce. Zberači ovocia, pokrývači striech, záhradníci. Ľudia, ktorých bežný Američan nevidí – alebo nechce vidieť. No systém na ich práci stojí. Aj preto veľké firmy lobovali u Trumpa, aby sa ich razie ICE netýkali. Niektoré si dokonca na chvíľu vymohli výnimku. Ale len na pár hodín.

Systém, ktorý padá sám do seba

Kritiku však už nepočuť len od Demokratov. Aj športovci, celebrity a pravicoví influenceri začínajú pochybovať. Boxer Ryan Garcia, ešte vlani otvorený podporovateľ Trumpa, napísal: „Hranice áno, ale nie na úkor ľudskosti.“ A Joe Rogan? Ten v podcaste vyhlásil, že ak niekto žije v USA dlhé roky, pracuje a neporušuje zákony, zaslúži si cestu k občianstvu – nie raziu v noci.

Podľa posledného prieskumu Quinnipiac už menšina 43 percent Američanov schvaľuje Trumpovu imigračnú politiku. Deportácie konkrétne podporuje len 40 percent, kým 56 percent je proti. Donedávna pritom platilo, že práve v tejto agende mal D. Trump najvyššiu dôveru.

Aj podnikatelia kolabujú

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa