Bývalý guvernér New Yorku Andrew Cuomo 24. júna kapituloval pred Zohranom Mamdanim v demokratických primárkach na post starostu New Yorku. Ešte donedávna by ani ten najväčší Mamdaniho fanúšik neveril, že tento 33-ročný demokratický socialista – ktorý bol pred pár mesiacmi známy tak akurát vo svojej štvrti v Queense – dokáže zraziť na kolená jednu z najväčších politických postáv mesta. Kým sa oficiálne sčíta poradie preferenčných hlasov, potrvá to do polovice júla. Debaty o tom, čo tento výsledok znamená pre New York aj Demokratickú stranu, sa však už rozbehli naplno.
Nálady voličov sa menia
New York totiž zažíva výrazný politický posun, ktorý odráža meniace sa nálady jeho voličov. Mesto, ktoré je symbolom amerického kapitalizmu, dnes živí čoraz viac ľudí frustrovaných vysokými nákladmi na bývanie, dopravu či starostlivosť o deti. Práve tieto témy rezonujú s posolstvom Z. Mamdaniho, ktorý láka voličov víziou bezplatnej MHD, mestských potravinových reťazcov a vyššieho zdanenia bohatých. Mnohí ho prirovnávajú k Bernie Sandersovi či mladým Kennedyovcom. Takto sa v americkej politike zvyknú označovať mladší členovia slávneho rodu Kennedyovcov, ktorí vstupujú do politiky a vzbudzujú nádeje na nové „mladé“ líderstvo v duchu legendy Johna F. Kennedyho.
Volebné dáta jasne ukazujú, že najsilnejšou bázou potenciálneho starostu New Yorku sú štvrte, kde žije najviac mileniálov, generácie, ktorá je podstatne viac naklonená sociálnej spravodlivosti než tradičnému kapitalizmu.
Energia verzus tradícia
Zároveň platí, že tradičné piliere mestskej politiky, ako sú odbory, strácajú na sile. Hoci mnohé z nich stáli za Cuomom, nedokázali zmobilizovať voličov tak ako kedysi. Mamdaniho kampaň sa ukázala byť oveľa dynamickejšia — nielen online, ale aj v uliciach, kde ho poháňali tisíce dobrovoľníkov. Vplyv malo aj to, že New York čoraz viac využíva preferenčné hlasovanie, čo otvára priestor kandidátom, ktorí vedia nadchnúť ľudí a prekvapiť.
Zaujímavé je, že hoci Z. Mamdani ostro kritizuje izraelskú vojnu v Gaze, získal podporu aj v niektorých židovských komunitách, ktoré už nie sú ochotné voliť len podľa jednej geopolitickej témy. Pre mnohých juhoázijských prisťahovalcov či moslimov je Z. Mamdani symbolom novej vlny politiky, ktorá stavia na inklúzii a sociálnych právach.
Dva svety, dve kampane
Na prvý pohľad ide o stret ľavice so stredom, v ktorom stred jednoducho nevydržal tlak. A. Cuomo je centristom, otvorene naklonený biznisu. Jeho volebná kampaň odráža tento étos – podporujú ho starí demokratickí matadori ako kongresman Jim Clyburn či Bill Clinton. Na zozname darcov svietia mená ako Bill Ackman, hedžový magnát, ktorý zároveň financoval aj Donalda Trumpa, alebo bývalý starosta New Yourku Mike Bloomberg.
Na opačnom brehu stojí Z. Mamdani – nadšenec „solidarity“ a bezplatných autobusov. Sníva o mestských potravinových reťazcoch tam, kde sú potravinové púšte. Chce zdaňovať bohatých. Ostro kritizuje izraelskú vojnu v Gaze, čo mu v New Yorku prinieslo priaznivcov aj zúrivých odporcov. O tom, ako chce riadiť 10-tisíc smetiarov, 36-tisíc policajtov či boj s legendárne premnoženými potkanmi, zatiaľ hovorí menej. Jeho postoje ku „globalizácii intifády“, teda k rozšíreniu palestínskeho povstania proti Izraelu do celosvetového hnutia, sú prinajmenšom nejednoznačné. Dôležitú oporu však našiel aj u malej progresívnej Strany pracujúcich rodín.
No iný výklad volebného výsledku sa menej opiera o ideológiu a viac o samotné vedenie kampane. Ľavičiar Mamdani je v nej jednoducho lepší – online aj offline. Kapitalista Cuomo pôsobí, akoby sa zastavil v roku 1982, keď skutočne viedol svoju prvú kampaň. Spoliehal sa na tradičné predvolebné mítingy v halách, ktoré však dnešného voliča už príliš neoslovujú. Z. Mamdani si tesne pred voľbami vyšiel na 21-kilometrový pochod naprieč celým Manhattanom – s dominikánskymi prisťahovalcami aj s progresívcami pričom si cestou pochutnávali na pizzi. Tvrdí, že jeho kampaň poháňalo 46-tisíc dobrovoľníkov, ktorí zaplavili celé mesto.
Tieto primárky neboli len o kampani ani o ideológii. A. Cuomo je síce dvakrát starší ako jeho súper, no v porovnaní s množstvom stredových demokratov je stále vitálny – má 67. Demokratickí primárni voliči bývajú v priemere ľavicovejší než bežný elektorát, aj v New Yorku. No sú tiež unavení generáciou lídrov, ktorá dvakrát prehrala s Trumpom a napriek tomu sa odmieta pustiť oprát. Aj o tom bolo toto hlasovanie. Podrobné dáta ukazujú, že ľavičiar Mamdani triumfoval tam, kde žije najviac mileniálov.
Vo výsledku tak nejde len o stret ideológií, ale o stret energie. Mamdaniho víťazstvo ukazuje, že autentická, vizionárska kampaň dokáže zatriasť aj zdanlivo neotrasiteľnými menami v politike. Demokratický establišment v New Yorku zrejme už nemôže počítať s tým, že si udrží podporu len na základe známych mien a dávnych zásluh. Mesto sa tak stáva laboratóriom, kde sa testuje, či progresívna vlna môže prerásť do širšieho, národného fenoménu.
