NATO žiada európskych členov aliancie, aby zvýšili svoje pozemné protivzdušné kapacity päťnásobne. Ide o reakciu na pretrvávajúcu hrozbu ruskej agresie a snahu vyplniť kritickú medzeru v obrane Európy. Konkrétne záväzky sa môžu medzi krajinami líšiť.
V prípade požiadavky, aby členské krajiny aliancie vynakladali na obranu päť percent HDP, došlo ku kompromisnému návrhu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte na štvrtkovom stretnutí s ministrami v Bruseli načrtol, že vojenské výdavky by mohli stúpnuť na 3,5 percenta HDP a výdavky na iné oblasti súvisiace s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, by mohli byť na úrovni 1,5 percenta HDP. Definitívna dohoda by mala padnúť na júnovom samite lídrov v Haagu.
„Nie sme vo vojne, ale ani v mieri, a preto musíme budovať plnohodnotnú obrannú pripravenosť,“ povedal M. Rutte podľa Bloombergu. Rokuje sa aj o najväčšom doplnení zásob zbraní od čias studenej vojny. Tento krok je súčasťou širšej stratégie posilniť európsku obranu a znížiť závislosť od amerických kapacít.
Niektorí členovia aliancie stále váhajú, či sa majú zaviazať k takejto úrovni výdavkov. Najhlasnejšie sa zdráha Španielsko, ktoré ešte nesplnilo ani terajší cieľ NATO vynakladať na obranu dve percentá HDP.
NATO hovorí rečou peňazí. Požaduje miliardy na obranu podľa predstáv Trumpa
Skokovité zvýšenie obranných výdavkov z dvoch percent na päť by rozbilo rozpočet „úplne na kašu“, vyjadril sa minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Na takéto navýšenie by Slovensko podľa neho potrebovalo zhruba desať rokov. „Vyberieme si cestu, ktorá je ušitá na naše potreby a požiadavky,“ poznamenal a poukázal pritom na rozvoj infraštruktúry. S rezortom dopravy sa chce rozprávať o tom, ako môžu v rámci obranných výdavkov posilniť rýchlostnú cestu R2 či vybudovať obchvat okolo Sliača.
Na rozdiel od Slovenska české ministerstvo obrany otvorene podporuje navýšenie aliančného záväzku v oblasti obranných výdavkov. „Za súčasnej bezpečnostnej situácie to považujeme za nevyhnutné,“ skonštatoval hovorca českého ministerstva obrany David Šíma a dodal: „Vieme, že len dve percentá HDP nám na vybudovanie vojenských kapacít, ktoré potrebujeme, nestačia.“
Česká vláda preto už v marci schválila zámer postupne zvýšiť obranné výdavky na tri percentá HDP do roku 2030. „Každopádne očakávame, že spojenci v Haagu sa dohodnú na novom ambicióznom záväzku, ktorý bude výrazne presahovať úroveň dvoch percent. Česká republika s tým súhlasí a je pripravená obranné výdavky ďalej zvyšovať,“ dodal hovorca.
Európa chystá vojensko-civilnú fúziu. Pretaví miliardy na zbrojenie do rastu produktivity?
Nedostatky v protivzdušnej obrane sú dlhodobým problémom Európy, ktorý sa zvýraznil po rozsiahlej vojenskej pomoci Ukrajine. Odborníci varujú, že súčasné kapacity nedokážu zabezpečiť krytie pozemných operácií v prípade veľkého útoku.
Jedným z hlavných ťahúňov má byť Nemecko. Kancelár Friedrich Merz plánuje investovať miliardy eur do protivzdušnej obrany a rozšíriť iniciatívu European Sky Shield, ktorú odštartoval ešte Olaf Scholz.
Slovensko nedávno prejavilo záujem o poľské prenosné systémy protivzdušnej obrany Piorun. Podpísalo aj zmluvu s dánskou spoločnosťou Terma, čím sa má zabezpečiť integrácia pokročilého softvéru BMD-Flex do nového systému protivzdušnej obrany Barak MX.
Ďalšie dôležité správy
