Svet nie je dokonalý, no podľa Matta Ridleyho sa napriek súčasným problémom z dlhodobého hľadiska vyvíja k lepšiemu. Základom budúcej prosperity je podľa neho evolučný pohľad na ekonomiku, technologický pokrok a sloboda jednotlivcov. Britský popularizátor vedy odhaľuje v rozhovore pre TREND svoj pohľad na budúcnosť technológií aj krízu dôvery vo vedu.
V knihe Racionálny optimista tvrdíte, že svet sa neustále zlepšuje. Ako by ste obhájili tento optimizmus v ére globálnych kríz, vojnových konfliktov a spoločenskej polarizácie?
Áno, svet nie je dokonalý. Nie všetko sa zlepšuje naraz, ale v porovnaní s 30. rokmi 20. storočia, so 70. rokmi alebo s rizikom jadrovej vojny v 80. rokoch tvrdím, že svet je na tom lepšie. A to napriek tomu, čo sa deje v Iráne, napriek situácii na Ukrajine či mnohým ďalším problémom, ktorým svet čelí.
Môj racionálny optimizmus netvrdí, že svet je dokonalý – práve naopak. Hovorím, že svet je stále ťažké miesto na život, ale je lepším miestom, než bol, a v budúcnosti môže byť ešte lepším.
Prepájate evolúciu s ekonómiou. Ako sa z dlhodobého hľadiska vyvíja ekonomické správanie ľudí?
Vynález výmeny a špecializácie bol pre ľudstvo veľmi dôležitým momentom, pretože umožnil vznik prosperity, či už to ľudia zamýšľali, alebo nie. Je to fenomén, ktorý vzniká zdola a nie je riadený zhora. A vďaka výmene myšlienok ľudia neustále hľadajú nové spôsoby, ako si zlepšiť životy navzájom. Je to proces, ktorý prebieha nevedome, bez plánu.
Vedie k postupnému zlepšovaniu životnej úrovne ľudstva, ktoré sa v druhej polovici 20. storočia veľmi zrýchlilo. V podstate celý svet začal zažívať prosperitu. V tomto procese je niečo nevyhnutné a nezadržateľné. Pretože je evolučný, deje sa medzi bežnými ľuďmi a môže prebiehať napriek zlým politikám, vojnám, násiliu, pandémiám a iným nešťastiam. Preto vidím evolučný aspekt ako užitočnú perspektívu.
Veľkou témou je v súčasnosti technologický rozvoj. Môže byť hnacou silou dlhodobého ekonomického rastu?
Technologická inovácia je hlavným hnacím motorom rastu. Ak vynájdem niečo, čo zníži čas potrebný na uspokojenie jednej z mojich potrieb na polovicu, získam extra voľný čas na to, aby som urobil niečo iné alebo
si jednoducho oddýchol. Takže znižovanie času potrebného na uspokojenie potrieb je to, kde technológia prináša výhody.
Ak to vezmeme z hľadiska svetových zdrojov, ľudia hovoria, že na obmedzenej planéte nemôže byť nekonečný rast. Myslím si však, že to nie je správne tvrdenie, pretože vždy môžete robiť viac s menej zdrojmi. Môžete použiť menej pôdy na vypestovanie rovnakého množstva jedla, menej ocele na výrobu toho istého auta alebo niečo podobné. To umožňuje inovácia.
Existuje moment, v ktorom ekonomický rast prestane byť pre spoločnosť prínosný?
Nemyslím si to. Myslím, že ekonomický rast je potenciálne nekonečný. Nie je dôvod domnievať sa, že nám dôjdu zdroje. Samozrejme, v rámci konkrétnych technológií a odvetví existujú klesajúce výnosy. Počas môjho života sa už napríklad výrazne nepodarilo zlepšiť dopravu, hoci sa výrazne zlepšila počas života mojich rodičov aj starých rodičov.
Ale v mojom živote sa dramaticky zlepšila informačná technológia. A teraz veľmi rýchlo zlepšujeme biomedicínu. Pozornosť sa môže presunúť z jednej technológie na inú.
Britská ekonomika nie je v najlepšom stave. No hlavným dôvodom nie je brexit, ale vysoké dane a štátne výdavky
V rámci diskusie po vašej prednáške v Bratislave ste povedali, že ste hlasovali za brexit a že Britániu vystúpenie z EÚ ekonomicky nezničilo, dokonca zahraničný obchod sa ešte posilnil. Kritici však tvrdia, že ekonomický rast Spojeného kráľovstva za krajinami EÚ zaostáva. Ako dnes hodnotíte dosah brexitu na britskú ekonomiku a spoločnosť?
Je to už takmer desať rokov, odkedy sme hlasovali, a päť rokov odvtedy, čo sme opustili Európsku úniu. Brexit do určitej miery oslobodil Britániu, aby sa začala vnímať ako súčasť sveta a nielen jedného kontinentu.
Môžete byť konkrétnejší?
EÚ má po celom kontinente veľmi vysoké protekcionistické clá. V Británii už nemusíme mať clá na ryžu alebo pomaranče. No nakoniec sme sa od toho všetkého neoslobodili tak veľmi, ako sme mohli. Nepodarilo sa nám využiť brexit naplno. A preto britská ekonomika nie je v najlepšom stave. No nemyslím si, že hlavným dôvodom je brexit. Hlavnou príčinou sú vysoké dane, vysoké štátne výdavky, nízka inovácia a vysoké ceny energií. Británia už z vlastných problémov nemôže viniť iných. Tie sú výsledkom našich vlastných politík, našich vlastných byrokratov. Brusel bol do určitej miery len obetným baránkom.
Takže žiadny sentiment za EÚ?
Väčšina Britov by si priala mať dohodu s Európou, ktorá by umožňovala voľný pohyb. Pre ľudí je náročné, že nemôžu slobodne cestovať po EÚ. To sa týka hlavne vyššej strednej triedy. Aj keď tých, ktorí chcú ísť na dovolenku na Floridu, to veľmi netrápi.
V tomto smere to nie je ideálna situácia a vzťahy stále nie sú najlepšie. Británia vždy bude mať nejaký vzťah s EÚ, raz bližší, inokedy o niečo horší, neustále sa to vyvíja. Ale už nemáme ilúzie.
Sme krajina s oveľa silnejšími väzbami mimo európskeho kontinentu, ako má väčšina európskych krajín. Vždy sme mali oveľa silnejšie väzby napríklad na Ameriku a sme ostrov a to nás do istej miery psychologicky ovplyvňuje. Hovorievam, že keby bol Lamanšský prieliv široký 200 míľ, nikdy by sme do EÚ nevstúpili, a keby Lamanšský prieliv nebol, nikdy by sme z EÚ neodišli. Ale tých 20 míľ je dosť na to, aby sme sa považovali za trochu odlišných, podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, no s ostrovnou mentalitou.
Pred pandémiou ste varovali pred jej rizikami. Ako hodnotíte reakciu
vlád a inštitúcií na covidovú krízu z hľadiska vedeckej racionality? Napísali ste o tom aj knihu Viral.
Pandémia napáchala na reputácii vedy a odborníkov vážne škody. Tí však veľkú časť z toho spôsobili vlastnými chybami. Napríklad príliš veľkou mierou velenia a kontroly, mnohými centralizovanými rozhodnutiami, lockdownami a príliš vysokými očakávaniami od vakcín – vrátane prehnaného tvrdenia o tom, že môžu zabrániť prenosu choroby. Zlyhalo aj vyšetrovanie pôvodu covidu.
Tieto veci poškodili renomé vedy a odbornosti. Je to veľká škoda, pretože si myslím, že veda je veľmi dôležitá. Prial by som si, aby bola veda pokornejšia pri získavaní ponaučení z pandémie.
Takže čelíme kríze dôvery či kríze vedy?
Myslím si, že máme problém vo vede a je potrebné tento problém riešiť. Bol by som rád, aby si vedci sami priznávali časť viny za tento problém a nie aby obviňovali verejnosť, čo je dnes bežná tendencia.
Keby ste v súčasnosti začínali kariéru ako mladý vedec či podnikateľ, na akú oblasť by ste sa zamerali?
Chcel by som sa venovať niečomu z oblasti genetiky. Žijeme v ére, keď dokáže prečítať svoj vlastný genetický zápis – to je neuveriteľný moment.
Genetika prináša obrovské množstvo nových poznatkov a neuveriteľné príležitosti v medicíne, poľnohospodárstve, ochrane prírody, mení naše chápanie ľudskej histórie. Na to by sa mala upriamiť najväčšia pozornosť, na tajomstvá sveta, nie na umelú inteligenciu. AI je užitočný nástroj, ktorý urobí úžasné veci. No pre mňa je vzrušujúcejšia genetika a molekulárna biológia.
Vo svojich knihách zdôrazňujete, že pokrok nebýva plánovaný. Bol vo vašom živote nejaký moment, keď neplánovaná udalosť viedla k niečomu zásadne pozitívnemu?
Áno. Ako novinár píšuci o vede som v 80. rokoch robil rozhovor s vedcom v Bostone, brilantným expertom Tommym Poggiom. Ten mi spomínal jeho doktorandku, s ktorou som sa vtedy stretol. A dnes je to moja manželka. To je vec, ktorú som pôvodne vôbec neplánoval.
Hovorí sa, že silné časy tvoria slabých mužov a slabé časy tvoria silných mužov. Ako sa táto dynamika odráža v súčasnej spoločnosti?
Prežívame obdobie, keď ľudia hľadajú supermana, či už je to Donald Trump alebo Vladimir Putin. Je nebezpečné, ak ľudia vkladajú mesiášsku nádej do jednotlivcov. Je to znepokojujúce. Videli sme to už v minulosti, keď sa Rímska republika zmenila na impérium. A dnes žijeme v období, ktoré je tomu trochu podobné.
Povedali ste, že nemáte odpovede na všetko, čo v budúcnosti prinesie umelá inteligencia. Aký vývoj očakávate v krátkodobom horizonte?
Fascinujú ma spôsoby, akými už umelá inteligencia ľudí v niektorých oblastiach prekonala. Napríklad v poézii je veľmi dobrá. To ma prekvapilo. Myslím si, že už je čoraz ťažšie tvrdiť, že nie je inteligentná. Myslím si, že nám poskytne fantastické príležitosti na transformáciu vzdelávania, zdravotníctva, účtovníctva, práva a podobne. Ale v určitých oblastiach bude tiež sklamaním. Problém halucinácií pri AI je veľký a zatiaľ sme nevyriešili, ako ho odstrániť. Ale nie som presvedčený, že sa AI stane zlomyseľnou a zabije nás. Skôr si myslím, že dobrá AI bude bojovať proti zlej AI.
Kde by ste rád videli svet o päť rokov?
Rád by som videl tento svet prosperujúcejší, ktorý sa bude viac zaujímať o inovácie a bude liberálnejší v prístupe k hospodárskej činnosti. Tak, že umožní ľuďom robiť to, čo chcú. Myslím si, že to je zároveň cesta aj
cieľ ľudského pokroku.
- Matt Ridley
Matt Ridley je britský popularizátor vedy, novinár, podnikateľ a autor viacerých knižných bestsellerov, za ktoré získal niekoľko ocenení. Predal takmer dva milióny výtlačkov v 31 jazykoch. Pravidelne píše pre viaceré britské médiá, bol komentátorom The Telegraph, The Times a The Wall Street Journal. Jeho TED prednáška Keď myšlienky majú sex má viac ako dva a pol milióna pozretí. V rokoch 2013 až 2021 pôsobil v Snemovni lordov, bol členom výborov pre vedu a technológie a umelú inteligenciu. Deväť rokov bol v The Economist vedúcim redaktorom pre oblasť vedy. Je členom Kráľovskej literárnej spoločnosti
a Akadémie medicínskych vied. Je ženatý s neurovedkyňou profesorkou Anyou Hurlbertovou. Majú dve deti a žijú v severnom Anglicku. V Bratislave vystúpil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ďalšie dôležité správy
