Pretrvávajúce hospodárske problémy často vedú k vzniku nových pojmov. Keď sa Spojené štáty po kríze v roku 2008 trápili s nízkym rastom a infláciou pod cieľovou úrovňou, zaužíval sa výraz „sekulárna stagnácia“. Ešte horšie podmienky v Japonsku priniesli pojem „deflačné zmýšľanie“. Súčasná situácia v Číne zas viedla z vzniku „involúcie“.
Toto slovo označuje deštruktívnu konkurenciu. Do povedomia vlády a ekonómov sa dostalo najmä po tom, čo najväčší čínsky výrobca elektromobilov BYD v krajine odštartoval cenovú vojnu. Nadmerná konkurencia v nich vyvoláva paniku, pretože deformuje trhovú dynamiku a brzdí udržateľný rast. Podľa štátnych novín možno involúciu vysvetliť ako fenomén, kde „čím viac pracujete, tým menej získate“.
Problém je tak vážny, že sa ním už zaoberajú aj najvyšší vládni predstavitelia. Neijuan konkurencia sa v marci dokonca dostala aj do prejavu čínskeho premiéra Li Čchianga. „Skutočnosť, že sa tento pojem objavil vo vládnej správe, jasne naznačuje, že vláde robí fenomén značné obavy,“ dodal pre portál CNA expert Chen Bo z Národnej univerzity v Singapure.
Aj čínske štátne médiá na problém vytrvalo upozorňujú, pričom vyzvali miestne samosprávy a podniky, aby sa vyvarovali nezdravej a vyčerpávajúcej konkurencie, ktorá by mohla poškodiť národné hospodárstvo. Podľa nich by sa mali zamerať radšej na dlhodobé zdravie ekonomiky než krátkodobé zisky.
Lacné produkty, drahé dôsledky
V podnikateľskom prostredí sa „involúcia“ prejavuje nadmernými cenovými vojnami, nedostatkom diferenciácie a uprednostňovaním krátkodobých ziskov na úkor dlhodobej inovácie. To vedie k plytvaniu zdrojmi, stagnácii a poklesu celkovej konkurencieschopnosti. „Nekontrolované cenové vojny medzi podnikmi sú klasickým príkladom involučnej konkurencie,“ uviedlo čínske ministerstvo priemyslu.
Vládne agentúry situácia natoľko znepokojila, že si už „na koberček“ predvolali najvyšších predstaviteľov spoločnosti BYD a ďalších veľkých výrobcov elektromobilov, aby ich za neprimerane nízke ceny pokarhali. Kým v iných krajinách vlády zvyčajne zasahujú, keď firmy ceny zvyšujú a „zdierajú“ zákazníkov, v Číne je situácia opačná.
BYD útočí. Brutálna cenová vojna čínskych elektromobiliek ničí konkurenciu – aj samy seba
V cenovej vojne pritom podľa Pekingu neexistujú žiadni víťazi. Zrejme ale zabudol na tisíce spokojných zákazníkov, ktorí si teraz môžu kúpiť svižné elektrické auto za necelých sedemtisíc eur. Mnohé čínske fabriky si osvojili novú techniku predaja, keď autá lacno predajú dílerom, ktorí ich následne ponúkajú ako „jazdené vozidlá“, hoci ich tachometer ukazuje nulu.
Tento zdanlivo absurdný trik umožňuje výrobcom štiepiť trh. Vďaka tomu dokážu predávať zákazníkom s obmedzeným rozpočtom „ojazdené“ nové vozidlá, a zvyšným záujemcom úplne rovnaké modely, no za vyššiu cenu. „Tento maskovaný spôsob znižovania cien narúša poriadok na trhu,“ varoval denník People’s Daily.
Automobilový priemysel nie je jediným sektorom, ktorý trpí. Základné ceny v máji medziročne klesli v 25 z 30 hlavných priemyselných odvetví. V ôsmich z nich – vrátane ťažby uhlia a výroby ocele – bol pokles ešte výraznejší než pri automobiloch. V celej čínskej priemyselnej mašinérii ceny v priemere klesajú už 32 mesiacov po sebe. Príliš nízke ceny pritom stláčajú ziskové marže firiem, čo brzdí investície do výskumu a vývoja, ohrozuje kvalitu výrobkov a obmedzuje schopnosť firiem poskytovať niektoré služby vrátane záruk.
Odvetvia v pasci
Involúcia sa najviac prejavila v odvetviach zaoberajúcich sa elektrickými strojmi, výrobou ocele a nemetalickými minerálnymi produktami ako cement, keramika a sklo. Ceny tu v roku 2024 klesali rýchlejšie než celonárodný priemer. Tieto časti ekonomiky zároveň trpia nezvyčajne vysokou mierou nevyužitej kapacity. Ďalších 15 odvetví – od automobilov po tabak – vykazuje niektoré známky involúcie, a to vrátane slabého rastu zisku, rýchleho rastu zadlženia a klesajúcich cien.
Kameňom úrazu je najmä nadmerná kapacita. Keď je dopytu málo, firmy znižujú ceny, aby vytlačili konkurenciu. Na situácii má čiastočný podiel aj samotný čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorého cieľom je zachovať čínsku priemyselnú silu a výrobu, či už dopyt po produktoch existuje, alebo nie.
Problém zhoršujú aj miestne samosprávy, ktoré sa usilujú naplniť jeho želania, čím si navzájom duplikujú úsilie. Export, samozrejme, pomáha absorbovať veľkú časť čínskej výrobnej kapacity, no aj ten stojí pred náročnou výzvou. Americký prezident Donald Trump totiž zvýšil clá na čínske tovary a viacerí obchodní partneri prijali podobné, hoci menej drastické opatrenia.
Ďalšie dôležité správy
