Hospodársky rast Slovenska je sotva vyšší ako priemer eurozóny, iné krajiny regiónu strednej a východnej Európy (SVE) s podobnými podmienkami nás predbiehajú a dokonca sa nám vzďaľujú. Vzďaľuje sa tak aj porevolučný sen, že Slovensko raz v životnej úrovni dobehne vyspelé západné krajiny, skonštatovali ekonómovia VÚB Banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta. Príčin je podľa nich viac.
„V klasickej metodike hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily sa SR od roku 2016 pohla zo 73 percent len na 76 percent priemeru Európskej únie. To je po Estónsku a Česku tretia najnižšia hodnota v regióne, a v tomto ukazovateli nás za ten čas predbehli Poľsko, Rumunsko, Chorvátsko aj Maďarsko,“ uviedli odborníci. Ak by sme použili len takzvané bežné ceny, a teda HDP na osobu v eurách, klesne podľa nich Slovensko až na poslednú 11. priečku nášho regiónu.
Jedno z najhorších miest obsadilo Slovensko aj v objeme prílevu priamych zahraničných investícií. Horšie sa v rámci regiónu SVE umiestnili už len Slovinsko a Lotyšsko. Ekonómovia priblížili, že firmy v automobilovom priemysle, ktorý je kľúčový pre slovenskú ekonomiku, uviedli ako dôvod napríklad vyššiu cenu práce či pribúdanie nových nákladov v podobe vyššej dane zo zisku, ako aj novej dane z transakcií. V prieskume zahraničných obchodných komôr firmy tiež aktuálne najviac za ostatné roky uviedli, že by na Slovensku znovu neinvestovali.
Problém pre slovenskú ekonomiku predstavuje podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR aj neefektívne čerpanie eurofondov. „Počas roka 2024 uplynulo 20. výročie vstupu Slovenska do EÚ, pričom za tento čas bola SR čistým prijímateľom so sumou necelých 25,6 miliardy eur. Krajina však za ten čas nedokázala plynulo čerpať dostupné zdroje a najviac sa čerpalo vždy na konci príslušného programového obdobia,“ skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Pripomenul, že NKÚ dlhodobo upozorňuje na neschopnosť Slovenska naplno využívať potenciál prostriedkov EÚ pre udržateľný rozvoj krajiny. Prevažuje financovanie takzvaných mäkkých projektov na úkor strategických investícií, ktoré by priniesli dlhodobý pozitívny vplyv na ekonomiku a sociálne istoty obyvateľov, vysvetlil Andrassy.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie tento nedostatok pripustilo. „Je pravda, že čerpanie finančných prostriedkov z Programu Slovensko bolo doteraz pomalé, čo spôsobilo viacero objektívnych aj systémových faktorov. Uvedomujeme si túto situáciu. Zároveň však robíme všetko pre to, aby sa tento trend zmenil,“ uviedol rezort.
Mnohí odborníci zdôrazňujú aj problém dlhodobej vízie smerovania ekonomiky SR, ktorá podľa nich v našom štáte chýba. Na chýbajúcu perspektívu nedávno poukázal aj prezident SR Peter Pellegrini v správe o stave republiky. „Každá jedna vláda si stanoví svoje ciele od volieb do volieb a potom ich s väčším či menším úspechom napĺňa. Zásadne nám však chýba dlhodobá vízia a perspektíva krajiny, ktorá by sa nemenila po každých voľbách, ale ktorú by rešpektovali všetky vlády,“ povedal Pellegrini.
Ďalšie dôležité správy
