Americký dopyt generuje na Slovensku pridanú hodnotu 3,1 percenta hrubého domáceho produktu a viaže na seba 70-tisíc pracovných miest. Polovica hodnoty ale pochádza zo sektora služieb, ktorého sa zvýšenie ciel týka pravdepodobne menej. Silnejší vplyv než výpadok amerického dopytu môže mať spomalenie ekonomík našich obchodných partnerov, upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP).
„Pre slovenskú ekonomiku je kľúčový najmä vývoj v Nemecku a krajinách V4. Aký bude vplyv obchodnej vojny zatiaľ nie je jasné, medzinárodné inštitúcie ale postupne revidujú prognózy smerom nadol,“ priblížili odborníci.
Medzinárodný menový fond, Európska komisia ani ratingové agentúry priamo neuvádzajú vplyv vyššieho cla, ale hrubý vplyv možno odhadnúť z revízií prognóz. V eurozóne by tarify znížili HDP tento a na budúci rok o 0,4, respektíve 0,2 percentuálneho bodu. V prípade Slovenska je vplyv revízií tento rok približne na úrovni 0,6 percentuálneho bodu HDP a 0,7 percentuálneho bodu v roku 2026.
Ohrozená je na Slovensku najmä pridaná hodnota spojená s tovarmi, ktorá predstavuje približne 1,6 percenta HDP.
„Nepredvídateľná colná politika zvyšuje globálnu neistotu, čo môže takisto tlmiť investície. V závislosti od vývoja vzťahov medzi USA a Čínou sa európski producenti budú musieť vyrovnať nielen s americkými clami, ale potenciálne aj so zvýšenou čínskou konkurenciou,“ doplnil IFP.
Ďalšie dôležité správy
