Konflikt medzi Iránom a Izraelom: kontrolovaná deeskalácia
V polovici júna vypukol ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Iránom. Izrael zaútočil na nukleárne zariadenia s cieľom zabrániť výrobe atómovej bomby. Kým samotný útok bol očakávaný, prekvapujúca bola reakcia politikov.
Irán síce reagoval protiútokom na americkú základňu v Katare, ale vopred o ňom informoval, aby zabránil eskalácii. Všetci aktéri – Izrael, Irán aj USA – si uvedomovali vysoké náklady konfliktu a zvolili racionálny prístup. Iránsky režim je oslabený, Izrael čelí obrovským vojnovým výdavkom a Trump potrebuje nízku cenu ropy.
Vplyv na trhy: ropa, zlato a „mantra šumu“
Trhy reagovali iba mierne – cena ropy krátko vyskočila o 10 dolárov, no rýchlo sa vrátila späť. Tento fenomén sa označuje „mantru šumu“ – teda trend, pri ktorom trhy zvažujú geopolitické udalosti racionálne a využívajú ich na nákupné príležitosti.
Napriek eskalácii cena ropy pokračuje v poklese. Irán exportuje 3,5 mil. barelov denne (7-ročné maximum), Saudská Arábia tiež zvyšuje dodávky na dvojročné maximá. Vysoká produkcia a slabší dopyt vytvárajú tlak na zníženie cien. To je dobrá správa pre motoristov.
NATO a obranné výdavky: Trump ako katalyzátor
Členské štáty NATO (okrem Španielska) sa zaviazali zvýšiť obranné výdavky na 5 % HDP do roku 2035. Trumpov tlak a hrozba vystúpenia USA z aliancie donútili Európu konať. Samotný nárast sa však bude deliť: 3,5 percentuálneho bodu pôjde na zbrojenie, zvyšok na infraštruktúru s dvojakým využitím. Zvýšené výdavky sa v praxi budú financovať formou dlhu, ktorý nebude započítaný do rozpočtového deficitu – čo pomôže aj slovenským projektom.
Ronald Ižip upozorňuje, že vyššie výdavky na zbrojenie budú ideálnym terčom pre populistov a nacionalistov. Budú ich vykresľovať ako zbytočné míňanie peňazí na úkor zdravotníctva a sociálnej politiky.
Ruská ekonomika: bublina úverov a zákaz exportu benzínu
Ruský protimonopolný úrad navrhuje úplný zákaz exportu benzínu. Dôvodom sú výpadky vo výrobe spôsobené ukrajinskými dronovými útokmi na rafinérie. Napriek ropnému bohatstvu má Rusko problém pokryť domáci dopyt.
Okrem toho sa krajina potýka aj s masívnym zadlžovaním – od začiatku vojny sa objem úverov do korporátneho sektora takmer zdvojnásobil. Rastie počet nesplácaných úverov a veľké firmy hlásia problémy. Ruský minister hospodárstva už oficiálne priznal, že krajina je na prahu recesie.
Slabnúci dolár a Trumpov tlak na Fed
Trump opätovne tlačí na americkú centrálnu banku, aby znížila úrokové sadzby. Cieľom je podporiť ekonomický rast a uľahčiť financovanie vysokého dlhu. Slabnúci dolár však zároveň oslabuje dôveru investorov – dochádza k odlevu kapitálu z USA znižujú sa priame zahraničné investície.
Fed zatiaľ odoláva politickému tlaku, poučený z histórie – pripomína sa chyba z 70. rokov, ktorá viedla k vysokej inflácii.
Trh elektromobilov: Tesla slabne, Škoda stúpa
Tesla čelí výraznému poklesu predaja aj zisku – v 1. kvartáli pokles o 17 %, v 2. kvartáli sa čaká ďalší dvojciferný prepad. Naopak, Škoda Auto s modelom Enyaq dosiahla v EÚ najvyššie predaje v apríli a ako značka sa dostala na druhé miesto za Volkswagen.
Elon Musk stráca kľúčových manažérov, čo ohrozuje exekučnú schopnosť firmy. Investori však stále vkladajú dôveru do Muskových vízií, aj keď realita ich často nepotvrdzuje. Tesla ostáva extrémne nadhodnotenou firmou – alternatívou môžu byť akcie zbrojárskeho priemyslu.
Video môžete nájsť aj na Youtube:
