Po mesiacoch obhajoby „nezrušiteľnej“ transakčnej dane nastáva zlom. Vláda ustúpila. Aspoň symbolicky. Parlament posunul do druhého čítania návrh SNS, ktorý by zo zákona vyňal menších podnikateľov.
Premiér o zrušení poplatku však nechce počuť. Pripúšťa len „kozmetické korekcie“ a varuje pred výpadkom príjmov: „Transakčná daň prináša taký objem peňazí, bez ktorého si nevieme predstaviť ozdravovanie verejných financií.“
Zdanlivo odvážne rozhodnutie začalo praskať pod tlakom verejnosti. Že ide o jedno z najnepopulárnejších opatrení, potvrdzuje prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.
Až 74 percent opýtaných si želá jeho úplné zrušenie, vrátane voličov koalície. Naopak, tých ktorí ho obhajujú, je hŕstka - takmer 14 percent. Zvyšok sa, pochopiteľne, v spleti výnimiek a vyjadrení celkom stratil.
Úľava s drahou visačkou
Transakčná daň od apríla preverila odolnosť drobných podnikateľov. Nielen výškou odvodu, ale aj novými povinnosťami, papierovačkami a narastajúcimi nákladmi. Pre niektorých to bol posledný klinec. Prevádzky, ktoré roky držali pokope silou vôle, ďalšiu záťaž neuniesli.
V reakcii na silnejúcu nespokojnosť prichádza SNS s návrhom, ktorý má súkromníkom uľaviť. Fyzické osoby a malé firmy s ročným obratom do stotisíc eur by mohli získať výnimku, ak sa preukážu daňovým priznaním. V opačnom prípade ich banka zaradí medzi platcov.
Znie to jednoducho, no jednoduché to nebude. Odborníci varujú, že úprava zákona problém nevyrieši. Transakčná daň totiž zasahuje do širokého spektra podnikateľských modelov, od živnostníkov až po firmy s komplexným cash-flow.
Podľa Slovenskej komory daňových poradcov ide o nový a zložitý nástroj, ktorý si už pri svojom zavádzaní vyžadoval dôkladnú prípravu a účasť odbornej verejnosti. „Súčasné znenie úprav indikuje aplikačné nedostatky,“ ozrejmila pre TREND prezidentka komory Miriam Galandová.
Nejasnosti sa objavujú pri posudzovaní výnosovej hranice či postavení organizačných zložiek zahraničných firiem. Daňoví poradcovia upozorňujú, že unáhlené a nesprávne komunikované zmeny môžu viesť k obchádzaniu pravidiel. Úľava tak môže mať poriadne vysokú cenu. Ústupok pre „malých“ by mohol štát pripraviť o príjmy z transakčnej dane, výnosy z DPH a dane z príjmov.
Banka ako daňový detektív
Zatiaľ čo politici balansujú medzi verejnou mienkou a štátnou pokladnicou, banky prerátavajú škody. Zásah do legislatívy sa netýka iba podnikateľov. Vysoké náklady a komplikácie hlási aj sektor, ktorý daň vyberá.
Iba zavedenie dane z finančných transakcií si vyžiadalo rozsiahle investície do IT, personálu aj interných procesov. Banky dostali na prípravu šesť mesiacov. Sotva stihli systém spojazdniť a už zákonodarcovia avizovali zmenu.
Na papieri gesto ústretovosti, v praxi vrstvenie administratívy. Živnostníkov zrejme banky ešte ustoja, no pri eseročkách Slovenská banková asociácia dvíha varovný prst. Výnimka bude pravdepodobne zahŕňať fyzické dokladovanie a následné preverovanie, či firma neprekročila limit obratu.
„Banky sa tak budú musieť vysporiadať s výberom dane, kontrolou správnosti výpočtu i reklamáciou. Najnovšie aj s opravnými a dodatočnými daňovými priznaniami, či so spoločnosťami, kde účtovný rok nie je identický s kalendárnym,“ vysvetľuje pre TREND asociácia.
Po stopách Maďarska
Opozícia a bankári vlani varovali, že Slovensko kopíruje daňový experiment, ktorý v Maďarsku zlyhal. Transakčná daň tam platí od roku 2012, a ak niečo priniesla, tak chaos. Namiesto očakávaných príjmov pokrivila správanie firiem aj občanov.
Ľudia sa začali predzásobovať bankovkami, podnikatelia zakladali paralelné firmy a presúvali aktivity za hranice. Objem hotovosti v obehu sa zdvojnásobil, no efekt na rozpočet sa nedostavil. Výnos dane ako podiel na HDP postupne klesal, hoci vláda robila, čo mohla. Dvíhala sadzby a rozširovala základ dane.
Podľa bankovej asociácie podobný vývoj nemožno vylúčiť ani doma. Upozorňuje, že zvýšený objem hotovosti nahráva šedej ekonomike, predražuje chod firiem a vedie k rastu cien. „Výnos dane môže byť pre štát nakoniec nižší, ako je strata príjmu v dôsledku daňových únikov,“ priblížili bankári pre TREND.
Práve preto odporúčajú zavádzať transakčnú daň len vo výnimočných situáciách - ako dočasné opatrenie v pokrízovom stave. Pripomínajú, že skúsenosti s ňou majú najmä rozvojové krajiny Latinskej Ameriky.
K ním ale Slovensko nepatrí. Napriek tomu sa vydalo rovnakou cestou. Narýchlo. Bez dopadovej štúdie, odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní. Akoby celá konsolidácia verejných financií stála na jednom, transakčnom, pilieri.
A pritom štát mal kde škrtať. Stačilo začať od seba - trináste dôchodky, nadbytočné úrady, ministerské odmeny. Lenže to by bolelo tých nesprávnych.
Ďalšie dôležité správy
