Pár hodín po tom, ako americké lietadlá B2 zhodili na iránske jadrové zariadenia špeciálne penetračné bomby GBU-57, zverejnil americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti krátku správu: „Všetci udržiavajte ceny ropy dole, pozerám sa! Nahrávate nepriateľovi, nerobte to“.
Podobné správy by mohli mať efekt na Blízkom východe, kde má produkciu pod kontrolou kráľovská rodina, no o produkcii ropy v USA rozhoduje niekoľko veľkých a množstvo menších súkromných spoločností.
Ak Ministerstvo energetiky má na trh s ropou vplyv, je to prostredníctvom strategických zásobníkov, ako to ukázalo v rokoch 2021 a 2022, keď postupne vypustilo na trh 180 miliónov barelov - ekvivalent približne osemdesiat dní exportu Iránu.
Zatiaľ čo americký prezident nemá na export ropy z USA v podstate nijaký vplyv, má pravdu v tom, že aj cena ropy rozhodne o tom, kto má v súboji proti Iránu navrch. Vysoké ceny totiž nahrávajú najmä členom OPEC-u a Rusku, zatiaľ čo spotrebitelia a firmy na Západe by ich okamžite pocítili v podobe vysokých cien palív.
Najväčšia zbraň USA nespočíva v bombách, ale v inováciách, ktoré z bývalého najväčšieho importéra ropy závislého od Blízkeho východu urobili najväčšieho producenta ropy a zemného plynu na svete. V závere sedemdesiatych rokov, ktoré sa vyznačovali hneď dvoma ropnými šokmi (ten druhý bol spôsobený Iránskou revolúciou), USA importovali v prepočte štrnásť barelov ropy na obyvateľa denne. Ešte v roku 2003 bola situácia rovnaká. O dvadsať rokov neskôr je situácia diametrálne odlišná – USA exportujú dva a pol barelu ropy na obyvateľa.
Rozdielovým hráčom je technológia frakovania, ktorá dostala ropu (a množstvo zemného plynu) z ložísk, ktoré boli ešte pred dekádami nerentabilné. Technológia nie je nová, ale za posledných pätnásť rokov prešla prevratnými zlepšeniami a keďže počas rovnakého obdobia prišlo niekoľko kolapsov ceny ropy, americký ropný priemysel prešiel konsolidáciou a je odolnejší ako predtým. To je jeden z dôvodov, prečo udalosti na Blízkom východe neposlali ceny ropy na trojciferné úrovne. Druhým dôvodom je, že svetová ekonomika potrebuje menej ropy ako kedysi.
Toto nie sú 70. roky
V roku 1973 bol potrebný barel ropy (159 litrov) na vytvorenie HDP v hodnote 1 000 dolárov. V roku 2010 to bolo už len 75 litrov a dnes je to približne 65 litrov. Tretím dôvodom, prečo nenastal ropný šok, je, že Irán sa neuchýlil k svojej „jadrovej“ zbrani – blokovaniu Hormuzskej úžiny, cez ktorú prechádza takmer tretina celosvetovej prepravy ropy. Časť prepravy je možné premostiť cez vnútrozemské ropovody, ale nie celý objem. Nehovoriac o tom, že napríklad exporty LNG z Kataru, ktorý patrí k najväčším exportérom, nemajú voči úžine pri iránskom pobreží vhodnú alternatívu.
Skutočnosť, že Irán úžinu nezablokoval (narobil by si tým viac nepriateľov ako priateľov), neznamená, že nevytvára problémy, ktoré majú na ceny ropy vplyv. Počas druhej polovice júna začali mať tankery plaviace sa v oblasti problém so signálom GPS. Preprava cez úžinu síce pokračuje, ale klesla o dvadsať percent. Problém so signálom sa začal prejavovať po začiatku priameho konfliktu medzi Izraelom a Iránom.
V prielive, ktorý má v najužšom mieste necelých štyridsať kilometrov, ideálna plavebná dráha pre tankery má šírku len niekoľko kilometrov a prechádzajú tadiaľto stovky plavidiel. Dobrá navigácia je preto kľúčová. Nikto nechce riskovať, bezpečnosť je na prvom mieste. Lode preto menia trasu alebo čakajú pred úžinou. Časť z nich využíva túto trasu len cez deň.
Keďže cez úžinu prechádza menej lodí, ceny prepravy stúpajú. Netýka sa to len ropy, ale všetkej námornej prepravy. Cena za prepravu štandardného štyridsaťstopového (12,2 metrového) kontajnera sa dostala z 1 850 dolárov na začiatku mája na viac ako 3 300 dolárov v závere júna.
Cena nájmu supertankera triedy VLCC stúpla dokonca na trojnásobok, 75-tisíc dolárov na deň. Problémy možno nie sú viditeľné na prvý pohľad, ale kumulujú sa. Počas prvých obchodných hodín po útoku USA na Irán poisťovne zastavili poistné krytie pre akékoľvek plavidlo z USA, Izraela či Spojeného kráľovstva. Po ohlásení prímeria trh rozmrzol, ale poistné je na úrovni trojnásobku sadzieb spred konfliktu.
USA preto môže hovoriť o víťazstve, prímerí či dokonca o konci vojny. Či však bude daný stav realitou, to ukáže trh s ropou a námornou prepravou.
